Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) vstupovali spolu 1. 5. 2004 do Európskej únie. Avšak len jedna krajina sa následne pripojila do hospodárskej a menovej únie a prijala euro – Slovensko. Tým investície na Slovensku nesú so sebou menšie kurzové riziko. Kombinácia oboch faktorov nahrávala tomu, aby slovenská burza získala istý náskok pred burzami v Česku, Poľsku a Maďarsku. Realita je však opačná – pražská, varšavská aj budapeštianska burza zaznamenávajú väčší objem obchodovania. Dôvodom je odlišná podpora vlád. Situáciu na burzách štátov V4 porovnával analytik ProfitLevel Lukáš Baloga.
Burza v Budapešti rastie, dianie však ovplyvňuje len pár titulov
Najdôležitejším ukazovateľom pre investorov je rating krajiny. Podľa posledných zverejnených dát má Maďarsko od spoločností Fitch a S&P rating BBB v pásme stability. Dôvodmi sú kurzové a taktiež súčasné politické riziko. Reálny rast HDP v 3. kvartáli 2019 síce predstavoval veľmi dobré 4,7 %, no inflácia medzimesačne (november/december 2019) vzrástla o 0,6 % a medziročne vykázala 4% rast. Kľúčový pre maďarskú ekonomiku v úvode tohto roka bude zverejnenie reálneho rastu HDP za 4. kvartál 2019. GKI index obchodnej dôvery a ekonomického sentimentu vykazujú postupné znižovanie očakávaní z výraznejšieho rastu ekonomiky.
Index burzy v Budapešti v roku 2019 zaznamenal 17,74% rast, reálne však burza výraznejšie rástla až v októbri 2019. Pri bližšom pohľade však index ovplyvňuje malá skupina spoločností s najväčším percentuálnym zastúpením v indexe. Ropná spoločnosť MOL klesla o 4 % na základe očakávania mierneho poklesu tržieb v 2019 a 2020 a až 19 % poklesu zisku v roku 2019. Druhou spoločnosťou je OTP banka, ktorá rástla v 2019 o 21,7 % a bola hlavnou hnacou silou celého indexu. Dôvodom jej rastu bol výrazný rast ziskovosti a tržieb, a to vďaka vysokému objemu poskytnutých úverov pri nízkych sadzbách. Paradoxne, je to rovnaká OTP, ktorá má na Slovensku dlhodobo presne opačné výsledky a je aktuálne na predaj.
Varšavská burza: pokles pri najsilnejších tituloch
Reálny rast HDP sa v treťom kvartáli spomalil o 0,7% na 3,9%. Posledný zverejnený rating krajiny je A-, čo je lepšie hodnotenie oproti Maďarsku. Rovnako je na tom Poľsko porovnateľnej lepšie aj v decembrovej CPI inflácii (3,4 %). Tézu potvrdzuje aj PMI výrobný index, ktorý si v decembri polepšil na 48 bodov a je len mierne pod hranicou kontrakcie (50 bodov). Rovnako ako PMI, aj priemyselný sektor zaznamenal výrazne polepšenie v decembri.
Index burzy vo Varšave v roku 2019 však zaznamenal 5,56% pokles, pričom sa počas roka viackrát odrazil od silného supportu 2045 bodov. Najväčšiu váhu indexu zastupujú spoločnosti, v ktorých veľký balík akcií drží štát. PKO Bank Polski (najväčšia poľská banka) vykázala 12,69% pokles po výrazne klesajúcich tržbách aj ziskoch, ktoré majú pokračovať aj v roku 2020. PKN Orlen (ropná spoločnosť) poklesol o 20,65 % a PZU (poisťovňa) vykázala miernejší 8,82% pokles.
Pražská burza: najsilnejšia burza regiónu s pozitívnym výhľadom
Ekonomicky a investične najlepšia krajina je Česká republika s ratingom Aa3, ktorý je najvyšší z krajín V4. Rast CPI inflácie sa dlhodobejšie drží len mierne nad 3 %. Reálny rast HDP v treťom kvartáli 2019 vzrástol o 0,3 % na 2,8 %, čo je pri započítaní inflácie pozitívny rast.
Na druhej strane stoja predstihové indikátory ako ekonomický sentiment, ktorý od začiatku roka klesá a PMI, ktorý je v zóne kontrakcie, avšak stále nad úrovňou 40 bodov. Z toho vyplýva, že ekonomika by mala pomaly spomaľovať.
Index pražskej burzy v roku 2019 rástol viac ako 11 %. Najväčšie zastúpenie na tomto indexe (viac ako 20 %),má rakúska banka Erste, ktorej cena akcií v roku 2019 rástli 14,73%. Aj napriek znižujúcemu sa trendu čistého príjmu samotné tržby rastú, čo predznamenáva dlhodobé dosahovanie zisku z rozsahu. Druhou spoločnosť je ČEZ, ktorý rástol o 18 %. Najväčšia energetická spoločnosť v strednej a juhovýchodnej Európe je regulovaná a z veľkej časti vlastnená štátom, čo do veľkej miery zväzuje ruky manažmentu v dosahovaní zisku.
Bratislavská burza živorí s niekoľkými titulmi a minimom obchodov
Rating Slovenska je A2, čo je druhý najvyšší po ČR. Dôvodom je členstvo v menovej únii, čím sa výrazne znížilo kurzové riziko. CPI inflácia rástla v decembri o 3 %. Za pozornosť stojí bližší pohľad na jadrovú CPI infláciu, očistenú o volatilné produkty ako komodity alebo potraviny, ktorá vykázala zvýšenie rastu o 0,2 % na 2,9 %. Ekonomická aktivita vykazuje pomalé zhoršovanie prostredia, čo je spôsobené najmä vysokou zamestnanosťou, čo tlačí mzdy nahor. Na druhej strane je spomaľujúci automobilový sektor, ktorý môže spôsobiť obmedzovania výroby na Slovensku.
Index Slovenskej burzy v minulom roku rástol 5,65 %. Slovenská Burza cenných papierov v Bratislave však nie je vôbec rozvinutá, o čom svedčí žalostný počet titulov v indexe. Väčšina spoločností je majoritne vlastnená zahraničnými spoločnosťami, obchody sa dejú v malých objemoch. Akciová spoločnosť Tatry Mountain Resort vykázala 23% rast, avšak obchody sa neuzatvárali na základe vypísaných ponúk na burze, ale priamym nákupom za vopred predpísanú cenu. Druhá najväčšia spoločnosť, ktorá vykázala 18% rast je VÚB banka, ktorá je z 97% vlastnená talianskou bankou Intesa. A nakoniec, tretia najväčšia spoločnosť je Slovnaft, ktorý síce rástol o 6,47 %, avšak je 100% vlastnený maďarských MOLom.
Lokálne meny budú skôr oslabovať, burzy krajín V4 môžu zo situácie vyťažiť
Vývoj obchodovania na burzách krajín V4 ovplyvnia aj v tomto roku kurzy domácich mien. Prípadné zhodnotenie domácej meny oproti zahraničnej tradične negatívne vplýva na ochotu investovať do akcií zalistovaných na domácej burze. Dôvodom je, že akcie sú vďaka kurzovému zhodnoteniu drahšie, čo prinúti investorov obhliadnuť sa po iných tituloch. Predikcia vývoja menových párov pre tento rok v prípade krajín V4 však naopak naznačuje, že lokálne burzy by v dôsledku mierneho oslabenia mien mohli investorov skôr prilákať.
Očakávania analytikov ohľadom vývoja mien krajín V4 a kurzu EUR/USD:
| Mena | Spotová cena | Predikcia 2020 |
| HUF/EUR | 338 | 341 |
| PLN/EUR | 4,27 | 4,46 |
| CZK/EUR | 25,2 | 25,7 |
| EUR/USD | 1,1 | 1,12 |
Zdroj: analýza ProfitLevel