História peňazí na území dnešnej Slovenskej republiky

Cieľom práce je priblížiť históriu vzniku a vývoj platidiel na našom území, a zároveň poukázať na vývoj peňažníctva na Slovensku od naturálnych výmien, cez prvé platidlá a prvé mince až po súčasnú formu peňazí. Práca je rozčlenená na štyri časti, zaoberajúce sa jednotlivými obdobiami vývoja peňazí.

1 Od jednoduchých platidiel k prvým razeným minciam

V prvom „obchode“ vymenila podľa Biblie pramatka Eva ľudskú nesmrteľnosť za poznanie, pričom ako platidlo poslúžilo ovocie z raja.

1.1 Začiatky výmeny a obchodu na Slovensku

Historický proces vývoja platidiel v dejinách ľudstva sa začal až vtedy, keď si človek uvedomil, že okruh životných potrieb si môže rozšíriť výmenou vlastných produktov za iné výrobky. Hodnota tovarov nebola trvalá, určovala sa porovnávaním množstva práce, ktorá sa musela na jednotlivé výrobky vynaložiť. Každá spoločenská jednotka (rodina, rod, kmeň) sa snažila vlastnou prácou uspokojiť najzákladnejšie potreby svojich príslušníkov.

Spoločnosť začala pri výmene využívať jediný druh tovaru, a ten sa stával všeobecnou mierou hodnoty. Výmena sa tak značne zjednodušovala a zrýchľovala. Možno, že už v mladšej dobe kamennej sa na juhovýchodnom Slovensku v styku s kupcami z iných oblastí „platilo“ len obsidiánom, ktorého tu boli bohaté zásoby.

Existuje však i zápis o používaní plátna na platenie, ktorý pochádza od arabského kupca Ibrahima ibn Jakuba. Označil ich ako „predmetové“ alebo „vecné“ peniaze. V roku 965 napísal, že medzi západnými Slovanmi (dnešnými Čechmi, Lužickými Srbmi, Poliakmi a Slovákmi) sa používali na platenie ľahké šatôčky z tenkej tkaniny. Ľudia pomocou nich obchodovali a vymieňali medzi sebou tovar, kupovali za ne pšenicu, otrokov, kone, zlato, striebro. Prvými „výrobcami“ peňazí u nás boli teda tkáči. Neskôr sa platilo kovmi, ktoré na to majú ideálne vlastnosti. Aj v malom množstve majú veľkú hodnotu, sú rovnorodé a ľahko deliteľné.

1.2 Prvé razené mince na Slovensku

Kelti boli prví, ktorí začali raziť prvé zlaté a strieborné mince na našom území a svoje mince označovali veľkými iniciálami. Po práve ich môžeme považovať za zakladateľov prvého peňažného systému a mincovníctva na Slovensku. Na územie Šariša alebo Spiša začali prenikať v prvom a druhom storočí nášho letopočtu. Práve oni sa vo veľkej miere zaslúžili o technický rozvoj vtedajšej spoločnosti a s miestnym obyvateľstvom postupne splynuli.

1.3 Mince z obdobia sťahovania národov

V 4.až 5. st. n.l. zasiahlo územie Slovenska sťahovanie národov čo prinieslo na naše územie platidlá rímskej ríše – zlaté rímske solidy. Tieto platidla ako posledný reprezentanti rímskeho mincovníctva na Slovensku neplnili úlohu, ktorá im ako platidlám bola pripisovaná.

1.4 Platidlá veľkomoravskej ríše

Veľká Morava sa viazala na cudziu menu predovšetkým byzantskej a franskej ríše. Na území Slovenskej republiky sa našiel jediný nález mince z tohto obdobia. Je ním Karolínska minca objavená v Hradisku v Nitre z 9.-10.storočia. Na vnútorných trhoch Veľkomoravskej ríše slúžili ako výmenný prostriedok resp. platidlo železné hrivny. Ako polotovar mohli byť zároveň určené na ďalšie spracovanie.

2 Peniaze na Slovensku v období uhorského štátu

Územie Slovenska bolo začlenené do uhorského štátu na začiatku 11. storočia za prvého uhorského kráľa Štefana I.

2.1 Denárové obdobie

Tieto strieborné mince slúžili len ako ozdoby a používali sa v období od 11.stor. až zač. 14.stor. Sú viacnásobne predierkované, používali sa ako závesky alebo nášivky. Peňažnú funkciu stratili takmer okamžite, len čo sa stali korisťou staromaďarských bojovníkov. Mince tohto obdobia sa vyskytujú doteraz v dvoch druhoch, resp. hodnotách – denár a obolus (polodenár).

2.2 Grošové obdobie

O konsolidáciu peňažných pomerov v Uhorsku sa zaslúžil uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjou v období zač.14.až polovica 16.stor. Za jeho vlády sa začali raziť prvé zlaté uhorské mince vo forme florénov, dukátov a grošov. Zlato, z ktorého sú razené má rýdzosť 23 karátov. Okrem zlatých mincí a strieborných grošov sa razili aj drobné strieborné mince denáre a oboly z predchádzajúceho obdobia.

2.3 Toliarové obdobie

Pravidelná razba toliarov, ich dielov a násobkov v uhorsku sa začala až od roku 1553. Okrem nich sa ďalej razili dukáty a drobné strieborné mince. Toliar ako základná jednotka novej tzv. toliarovej meny ma pôvod v Jachymove. Okrem toliara sa razili v mincovniach na území terajšieho Slovenska ešte viaceré staré i nové mincové nominály ako násobky a diely zlatých dukátov a toliarov, groše, denáre, oboly, duariusy a polturáky.

Okrem týchto vládnych mincí boli na Slovensku v období toliarovej meny aj rozličné cudzie razby, ktoré sa sem dostali v súvislosti s obchodnými či politickými udalosťami. Boli to hlavne mince poľské, sliezské a české. Koncom 17. a zač.18.sto. sa dostali do obehu aj núdzové platidlá, ktoré razili napríklad v čase protihabsburských povstaní v Prešove, Leopoldove, Banskej Štiavnici a v Košiciach. Všetky núdzové peniaze boli po uplynutí krízového obdobia stiahnuté z obehu a nahradené plnohodnotnou vládnou mincou.

Významnou zmenou v peňažnom systéme u nás bolo zavedenie papierových peňazí. Prvú emisiu papierových peňazí vydala Viedenská mestská banka pod názvom bankocetle.

3 Peniaze tzv. prvej Československej republiky

Korunová mena platila až do rozpadu monarchie v roku 1918. Československá republika bola jediným z nástupníckych štátov, ktoré si ponechala korunovú menu. Korunové meny platili na našom území a platia až do dnes.

Československá vláda už v prvých mesiacoch vzniku republiky vynakladala všetko úsilie aby čo najskôr utvorila vlastnú československú menu. Tieto peniaze sa k nám dostávali zo susedných štátov kde boli tiež ešte v obehu. Významným krokom k zavedeniu menového poriadku bol zákaz československej vlády rozmnožovať obeživo.

Zemská banka v Prahe pripravil preukazy s dátumom 1.januára 1919, ktorých text uvádza, že ide o poukážky na bankovky rakúsko-uhorskej banky. Ich pokusné výtlačky sa však dostali na verejnosť a zachovali sa dodnes (pozor, už dávno nie sú platné).

Až do 26. februára 1919 boli v Československu rakúsko-uhorské platidlá. Uzavreli sa hranice štátu, úrady začali kolkovať rakúsko-uhorské bankovky. Odvtedy boli v Československu platným obeživom iba okolkované bankovky bývalého Rakúsko-Uhorska.

Československa vláda rozhodla nakoniec, že nová formálna mena bude československá koruna, ktorá sa bude deliť na 100 halierov. Návrhy peňazí urobili výtvarný umelci, predovšetkým Alfons Mucha a Otakár Španiel. Vydať ich mala kremnická mincovňa. Nedokonalé technické= vybavenie tlačiarni, ktoré nevedeli zabezpečiť na platidlách ochranné znaky, ktoré po ich vydaní zneužili mnohý falzifikátori. Začali vyrábať falošné štátovky tejto prvej emisie. Vláda preto musela hľadať vhodné tlačiarne papierových platidiel v zahraničí.

Rakúsko-uhorská banka dostala na 15 rokov právo vydávať svoje bankovky.

Kremnická mincovňa začal v roku 1921 raziť zo zlúčeniny medi a niklu prvé československé desaťhalierové mince a jednokorunové mince. Prvú vyššiu hodnotu kovových peňazí vyrazili v roku 1925 a bola to päťkorunáčka. V rokoch 1925-1938 sa razili v Kremnici strieborné razby 5-korunáčky, 10-korunáčky a 20-korunáčky. Zvláštnou razbou, umelecky málo výraznou, bola minca razená zo zmesy medi a niklu v hodnote 25-hlaierov, ktorú razili iba v rokoch 1932 – 1933.

V roku 1923 československá vláda schválila razenie československých dukátov, razených v Kremnici, v rokoch 1923-1939 a roku 1951.

4 Peniaze Československej socialistickej republiky

Koruna česko-slovenská (súdobé písanie do roku 1991 väčšinu času koruna československá; v období prvej republiky bola oficiálna skratka Kč, potom od roku 1945 Kčs) bola mena, ktorá platila v Česko-Slovensku od roku 1918. Koruna sa ďalej delila na 100 halierov. Spočiatku existovali aj halierové mince, no s postupujúcim rastom cenovej hladiny najdrobnejšie mince postupne mizli. K roku 1992 už najmenšou platnou mincou bol desaťhaliernik. Po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 na Česko a Slovensko bola rozdelená aj mena na českú korunu a slovenskú korunu.

Česko-slovenská koruna bola ustanovená zákonom č. 84 z 25. februára 1919. Na jeho základe boli medzi 3. až 19. marcom 1919 stiahnuté a okolkované rakúsko-uhorské bankovky, ktoré boli postupne až do júla 1920 vymieňané za nové česko-slovenské bankovky. Po druhej svetovej vojne bola 1. novembera 1945 prevedená menová reforma, ktorá riešila problém, že na území Česko-Slovenska kolovalo príliš mnoho platidiel okrem piatich mien (protektorátna, ríšskonemecká, slovenská, maďarská a poľská) i rôzne vojenské poukážky. Ďalšia menová reforma prišla k 1. júnu 1953. Nová česko-slovenská koruna bola vymieňaná v pomere 1:5 u súm do 1500 (starých) Kčs, vyššie sumy boli vymieňané v pomere 1:50. 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty a k 8. februáru 1993 prebehla menová odluka, ktorou česko-slovenská koruna zanikla.

Bankovka v hodnote Tisíc korún československých z roku 1934 bola v roku 1937 ocenená na medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži. Jej autorom je Max Švabinský a rytinu pripravil Karel Wolf.

5 Peniaze Slovenskej republiky

Slovenská koruna (skratka je Sk, SKK) bola oficiálna mena, menová jednotka a zákonné platidlo Slovenska pred zavedením eura. Bola zavedená 8. februára roku 1993, keď nahradila korunu česko-slovenskú. Ako mena zanikla 1. januára 2009 po zavedení eura ako národnej meny na Slovensku, ako zákonné platidlo pri hotovostných peňažných platbách zanikla až 17. januára 2009 (po skončení tzv. duálneho obehu). Koruna sa delila na 100 halierov (nemá oficiálnu skratku). Bankovky boli v nominálnych hodnotách 20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 500 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk. Mince existovali pre hodnoty 10 halierov, 20 halierov, 50 halierov, 1 koruna, 2 koruny, 5 korún a 10 korún. 31. decembra 2003 boli z obehu stiahnuté mince hodnoty 10 halierov a 20 halierov.

Kurz slovenskej koruny bol centrálnou bankou na začiatku určený ako pevný. Od 14. júla 1994 do 2. októbra 1998 bola koruna napojená na kôš dvoch mien, v ktorom 60% tvorila nemecká marka a 40% americký dolár. Po zrušení fluktuačného pásma a zrušení naviazania kurzu na menový kôš v októbri 1998 bol zavedený voľne plávajúci kurz koruny (až do 25. novembra 2005), ktorý sa určuje na základe ponuky a dopytu na medzibankovom devízovom trhu.

6 Zavedenie eura na Slovensku

Duálne zobrazovanie cien znamená vyjadrovanie peňažných hodnôt v korunách aj v eurách súčasne, resp. vykazovanie čiastok v oboch menách. Duálne zobrazovanie cien bolo povinné jeden mesiac po stanovení konverzného kurzu, ktorý je 1 € = 30,1260 Sk, čiže do augusta 2008. Táto povinnosť pretrvávala 12 mesiacov po zavedení eura. Pokračovanie duálneho zobrazovania po tomto období bolo dobrovoľné. Duálne zobrazovanie sa vyžadovalo všade, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, teda okrem cien v obchodoch aj mzdy, dôchodky, sociálne dávky, bankové účty, faktúry, cenové ponuky, katalógy, atď. Ceny boli prepočítané podľa konverzného kurzu a zaokrúhlené na najbližší eurocent.

Od 1. do 16. januára 2009 trvalo na Slovensku obdobie duálneho (dvojakého) obehu. Počas tohto obdobia bolo možné v hotovosti platiť okrem eur aj korunovými bankovkami a mincami. Pri platbách v korunách bol výdavok v eurách. Od 17. januára 2009 je možné platiť len eurami.

5.1 Štartovacie balíčky eurových mincí

Štartovacie balíčky sa začali predávať od 1. decembra 2008 za 500 Sk za kus a ich odber nebol kusovo obmedzený. Balíčky predávala Slovenská pošta, a.s., banky a Národná banka Slovenska. Mince boli voľne vložené (nasypané) do plastového vrecka. Všetky balíčky vyrobila Mincovňa Kremnica. Cena štartovacieho balíčka bola stanovená na ľahko zapamätateľnú hodnotu 500 Sk, ale skutočná hodnota 16,6 € sa po prepočítaní na slovenské koruny nerovná presne 500 Sk.

Komentáre k článku História peňazí na území dnešnej Slovenskej republiky (1)

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥