Fundamentálna, technická a psychologická analýza

Fundamentálna analýza

Fundamentálna analýza sa snaží odpovedať na otázku, do akej miery cena akcie na trhu zodpovedá jej vnútornej hodnote. Rozoznáva 3 úrovne:

• makroekonomická fundamentálna analýza
• odvetvová fundamentálna analýza
• fundamentálna analýza jednotlivých spoločností

Makroekonomická fundamentálna analýza

Pri makroekonomickej fundamentálnej analýze sledujeme:

1. HDP ako výstup ekonomiky a akciové kurzy – kurz akcie dlhodobo kolíše okolo základného trendu. Down Jonesov index – 3-4% kolísanie za rok. Berie 200 priemerných akcií (korporácií) + 40 obligácií (finančných inštitúcií). Akcie sa pohybujú spoločne, len niektoré inak. Sledovanie indexu je jednoduchšie ako sledovanie akcií. Sledujeme ekonomickú aktivitu v štáte (USA), akciové kurzy kopírujú vývoj týchto akcií. Na Slovensku sledujeme SAX-index. Strednedobé hľadisko – pod vplyvom hospodárskeho vývoja je menšia súvislosť medzi hospodárskym výstupom a kurzom akcií. Akciový trh je o pár mesiacov rýchlejší, zo strednedobého hľadiska možno podľa neho predpovedať ekonomický vývoj. Predbiehajú o 9 mesiacov vrchol a o 5 mesiacov dno.
2. Fiškálna politika a akciové kurzy – príjmy, výdavky a dlhy vlády. Na príjmy má pozitívny aj negatívny vplyv daňová politika. Vysoká daň z príjmu právnických osôb znamená neschopnosť platiť dividendy, obmedzený rast, pokles kurzov akcií. Vysoká daň z príjmu fyzických osôb znamená obmedzené disponibilné príjmy investorov s nízkou mierou časovej preferencie, preto klesá dopyt po akciách a klesá miera kurzov akcií. Výdavky majú pozitívny vplyv, ak smerujú na nákup produktov akciovej spoločnosti, spôsobuje to rast ziskov. Výdavky majú negatívny vplyv pri raste deficitu rozpočtu, pretože sa emitujú vládne cenné papiere, rastie ponuka dlhových inštrumentov, rastie úroková miera a klesajú kurzy akcií.
3. Peňažná ponuka v ekonomike a akciové kurzy – jeden z najdôležitejších faktorov. Zvýšená ponuka peňazí spôsobuje viac peňažných prostriedkov pre investorov a rast kurzov akcií.
4. Úroková miera a akciové kurzy – rast úrokovej miery spôsobuje pokles akciových kurzov. Pokles úrokovej miery spôsobuje rast akciových kurzov.
5. Inflácia a kurzy akcií – akcie sú inflačne neutrálne, t.j. nie je tu bezprostredný vzťah akcií a inflácie. Protinázor však tvrdí, že akcie si počas inflácie neudržia reálnu hodnotu.
6. Medzinárodný pohyb kapitálu a akciové kurzy – vyhľadávanie podhodnotených akcií. Pohyb špekulatívneho kapitálu vplýva na zmeny kurzov akcií na mladých trhoch (SR, MR, ČR). V Slovenskej republike už tento efekt pominul.
7. Ekonomické a politické šoky, ovplyvňujúce kurzy akcií – negatívne vplyvy šokov, napríklad v 70. rokoch nastali ropné šoky, ktoré spôsobili inflačné očakávanie, vzrástla úroková miera a poklesli tým kurzy akcií.

Odvetvová fundamentálna analýza

Odvetvová fundamentálna analýza vychádza z predpokladu rôznej ziskovosti a perspektívnosti rôznych odvetví. Jej zámerom je:

1. identifikácia charakteristických znakov odvetvia
2. prognózovanie vývoja jednotlivých odvetví

Medzi charakteristické znaky odvetvovej fundamentálnej analýzy patria:

1. citlivosť odvetvia na hospodársky cyklus:
   • niektoré odvetvia sú citlivé = vysoké zisky v expanzii, veľké problémy v recesii, napr. stavebný priemysel, automobilový priemysel
   • neutralita voči hospodárskemu cyklu – potravinársky priemysel, farmácia, odvetvia s tovarmi a službami s nízkou cenovou elasticitou
   • anticyklické odvetvia – napr. káblová televízia
2. citlivosť odvetvia na spôsob vládnej regulácie – odvetvia pomerne bezpečné investície na akciovom trhu, menšie kolísanie a riziko
3. citlivosť odvetvia na typ odvetvovej štruktúry:
   • monopol – vysoké zisky aj stabilita
   • oligopol – bankovníctvo, automobilový priemysel, oceliarske firmy, vysoká stabilita, preto bezpečné investície, vysoké investície, vysoké riziko v odvetví s monopolistickou konkurenciou
   • rastové odvetvia – inovačné procesy, vysoká miera rastu

Fundamentálna analýza jednotlivých spoločností

Fundamentálna analýza jednotlivých spoločností slúži na stanovenie nadhodnotenej, podhodnotenej alebo správne ocenenej akcie a na zistenie kvality finančného hospodárenia firmy. Kurz osciluje okolo vnútornej hodnoty akcie.

Technická analýza

Technická analýza sa venuje odpovedi na otázku, kedy nakupovať a predávať akcie a aké. Východisko:

• výsledky predchádzajúcich burzových obchodov
• hypotéza, že ceny akcií ovplyvňujú všetky faktory, vrátane psychologických, preto pri krátkodobom investovaní je táto technická analýza dôležitejšia ako fundamentálna

Táto teória sa týka cien akcií a objemov transakcií. Predpovedá budúce ceny akcií (vývoj) v predstihu. Snaha odhadnúť zmeny v trendoch vývoja:

1. Ceny sú odrazom ponuky a dopytu
2. Ceny sa vyvíjajú v trendoch – existuje istá zotrvačnosť
3. Cykly majú tendencie opakovať sa

Trend zachycovaný v dlhšom časovom období

Základom je bázický trend, ktorý trvá niekoľko rokov. Stanovenie bázického trendu je dôležitejšie pre investorov, ktorí chcú dlhodobo investovať. Existujú trendy:

1. Primárny trend – 1 rok
2. Sekundárny trend – niekoľko mesiacov
3. Terciárny trend – niekoľko dní, týždňov

Metódy a nástroje technickej analýzy

Používame niekoľko metód a nástrojov technickej analýzy cenných papierov:

1. Metódy a nástroje založené na technických indikátoroch:
   • Metóda kĺzavého priemeru – identifikácia smeru pohybu akciových kurzov a miery pohybu
   • Anticyklické identifikátory
   • Index dôvery
2. Grafické metódy

Kĺzavý priemer

Metódu kĺzavého priemeru používame, keď chceme identifikovať hlavný trend vývoja akcií. Rozoznávame trendy:

• Dlhodobý trend – z posledných 200 obchodovaných dní
• Strednedobý trend – z posledných 50 obchodovaných dní.
• Krátkodobý trend – z niekoľkých dní (3-5) alebo týždňov Zakreslenie kĺzavého priemeru do diagramov, aj aktuálny trhový kurz.

Pravidlá:

1. Ak aktuálny trhový kurz prerazí kĺzavý priemer zhora nadol, je to podnet na predaj
2. Ak aktuálny trhový kurz prerazí kĺzavý priemer zdola nahor, je to podnet na nákup
3. Ak krátkodobý kĺzavý priemer prerazí dlhodobý kĺzavý priemer zhora nadol, je to podnet na predaj
4. Ak krátkodobý kĺzavý priemer prerazí dlhodobý kĺzavý priemer zdola nahor, je to podnet na nákup

Anticyklické indikátory

Anticyklické indikátory vychádzajú z toho, že úspešný investor by sa mal správať opačne ako masa ostatných investorov. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že približne 60% obchodov uskutočňujú amatéri, ich správanie nie je v danej trhovej situácii nevhodné, z toho vyplýva, že opačné chovanie znamená úspech.

Poznáme 4 koncepcie:

1. Koncepcia neúplných jednotiek – sú stanovené minimálne limity obchodovaných jednotiek. S neúplnymi obchodnými jednotkami obchodujú drobní investori s nevhodnými investičnými rozhodnutiami. Meranie týchto rozhodnutí pomocou indexu obchodovania s neúplnými jednotkami umožní anticyklickým investorom správať sa naopak.
2. Koncepcia prázdnych predajov – investor akcie nevlastní, ale si ich požičia. Rast indexu znamená budúci rast akciových indexov. (Predaje na krátko.)
3. Koncepcia investičných doporučení – ak 60% poradcov prognózuje rast, anticyklickí investori očakávajú opačný vývoj.
4. Koncepcia pomeru medzi predajnými a nákupnými opciami:
   • ak je pomer medzi predajnými a nákupnými opciami 0,6, potom prevláda obchod s nákupnými opciami
   • ak stúpne pomer medzi predajnými a nákupnými opciami na 0,7, potom je to signál na rast pesimistických nálad, ale anticiklický investor sa správa naopak a bude investovať
   • ak klesne pomer medzi predajnými a nákupnými opciami pod 0,4, potom je to signál na rast optimisitických nálad, ale anticyklický investor bude predávať

Index dôvery

Investori na tomto trhu sú vysoko profesionálni, technická analýza využíva poznatky z trhov dlhopisov, t.j. čo sa robí dnes s dlhopismi, môže sa robiť zajtra s akciami.

Psychologická analýza a psychológia davu

Psychologická analýza plní funkciu odpadkového koša, do ktorého sa hádže všetko nevysvetliteľné:

• Psychologická analýza sa opiera o investora ako o človeka
• Psychologická analýza skúma, do akej miery jeho vlastnosti ovplyvňujú jeho investičné chovanie
• Základom je psychológia davu – investori nerealizujú svoje rozhodovanie izolovanie, ale spolu s ostatními. Účastníkmi trhu je dav.

Teoretické prístupy k psychologickej analýze

Psychologické teórie investovania určujú kurzové zmeny na základe psychologických reakcií obchodníkov a investorov. Psychologická analýza má nasledujúcich stúpencov:

1. Andre Kostolány (Kostolanyi) – Kostolanyho investičná stratégia – Kostolány rozdelil účastníkov obchodov na hráčov (ich správanie zodpovedá teórií davu) a špekulantov (silné investorské osobnosti)
2. Drasnatrova investičná stratégia – vysvetľuje striedanie chamtivosti a strachu. Dáva 2 rady – ovládať chamtivosť a strach, sledovať správanie verejnosti
3. J. M. Keynes – Keynesova stratégia – Keynes rozdeľuje investorov na 2 skupiny – väčšinu (dav) a menšinu. Snaha investorov je dosiahnúť v čo najkratšom čase, čo najvyšší zisk.

Špekulatívne bubliny

Teória špekulatívnych bublín vysvetľuje opodstatnenie fungovania psychologickej analýzy v praxi. Špekulatívne bubliny predstavujú jav, pri ktorom dochádza k zvyšovaniu kurzov bez toho, aby sa pre ich zvýšenie našlo logické opodstatnenie. Tento jav je dočasný a po prudkom raste nasleduje prudký pokles – bublina praskne.