Vývoj zahraničných investícií na Slovensku

Úvod

Zahraničné investície – na jednej strane uznávaný prvok v boji proti znižovaniu nezamestnanosti, na strane druhej však odbytisko obrovského množstva financií, ktoré tam putujú v záujme blaha štátu, ale ako je často krát prezentované verejnosti, hlavne v záujme nás, občanov.

Obrovské finančné korporácie síce v danej krajne preinvestujú miliardy, avšak aj táto krajina je nútená preinvestovať ďalšie, podľa zmluvnej dohody s danou firmou, ktorá zahŕňajú hlavne výkup pozemkov, výstavbu prístupových ciest – vybudovanie infraštruktúry, štátne dotácie a pod. A tieto náklady sú často krát enormné.

Cieľom mojej seminárnej práce je poskytnúť obraz o vývoji zahraničných investícií nielen na Slovensku, ale aj v krajinách V4. Do práce som okrem definícií a charakteristík rôznych ekonómov a odborných posudkov zahrnula aj prognózy spoločností, ktoré sa vypracovaním podobných štatistík zaoberajú.

1 Zahraničné investície

Investície sú vo všeobecnej ekonomickej teórii považované za „…ekonomickú činnosť, pri ktorej sa subjekt vzdáva súčasnej spotreby s výhľadom na zvýšenie produktu v budúcnosti.“[1]

„Zahraničné investície sú jednou z foriem realizácie dlhodobého medzinárodného pohybu kapitálu.“[2] Zahraničné investície možno rozdeliť na tri základné druhy:

1. Portfóliové investície – sú pasívne investície, na základe ktorých vývozca neovláda ani neriadi firmu v zahraničí, ide iba o majetkovú účasť. Zo zahraničia mu teda plynú výnosy z kapitálu (úroky, dividendy, podiel na zisku,…).
2. Priame zahraničné investície (PZI) – nákup podielu spoločnosti, ktorý umožňuje plnú kontrolu spoločnosti. Investor sa teda podieľa nielen na zisku firmy, ale i na jej vlastníctve v takom rozsahu, že ju môže ovládať, kontrolovať či riadiť. Ako protiváhu investorská firma poskytuje zahraničnej krajine svoje finančné, manažérske, technické a iné zdroje.
3. Poskytnutie pôžičiek a úverov – predstavuje dlhové krytie domácich investícií, čo je často nákladnou formou investovania. Takáto forma je výhodná v prípade vysokej návratnosti z investície, na ktorú sa úver vzťahuje.

1.1 Priame zahraničné investície

Priame zahraničné investície možno definovať viacerými spôsobmi:

OSN definuje investície: „…sú to investície, ktorých základom je dlhotrvajúci vzťah a trvalý záujem subjektu so sídlom v jednej krajine o subjekt so sídlom v inej krajine.“

Podľa Linderta „priama zahraničná investícia je tok podnikateľského kapitálu vo forme zmesi manažérskych schopností a finančných pôžičiek.“

U.S. Department of Commerce: „…za priame zahraničné investície možno označiť všetky formy zahraničných spoločností, v ktorých vlastní americký občan, firma alebo skupina podiel 10 % a viac.“

Národná banka Slovenska (NBS) vychádza z definície, ktorá je stanovená OECD v súlade s Eurostatom a MMF: „priamou zahraničnou investíciou je také vynaloženie peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt, alebo iných majetkových práv, ktorého účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho alebo tuzemcov ako osôb konajúcich v zhode na podnikaní v zahraničí alebo investujúceho cudzozemca alebo cudzozemcov ako osôb konajúcich v zhode na podnikaní v tuzemsku, a to niektorou z týchto foriem:

1. vznik alebo získanie 100% podielu na podnikaní
2. účasť na podnikaní , ak investor vlastní alebo získa najmenej 10% podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo najmenej 10% podiel na čistom obchodnom imaní obchodnej spoločnosti, alebo najmenej 10% hlasovacích práv
3. prijatie alebo poskytnutie finančného úveru investorom na podnikanie, ak má investor na tomto podnikaní účasť podľa bodu 1 alebo bodu 2 alebo ak je finančný úver spojený s vplyvom na riadení spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom s vplyvom na podiele podľa bodu 1 alebo bodu 2
4. použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto investície“[3]

1.2 Priame zahraničné investície a ich teoretické odôvodnenie

Teoretické prístupy v tejto oblasti sa odlišujú podľa toho, či ide o pohľad odborníka na medzinárodné financie, makroekonóma či manažéra. K základným teoretickým prístupom k priamym zahraničným investíciám patria:

1. Teória trhovej nedokonalosti
2. teória monopolistickej výhody
3. teória závislosti oligopolistických firiem
4. Teória životného cyklu výrobku
5. Teória internacionalizácie
6. Eklektická teória

2 Vývoj priamych zahraničných investícií

Z časového hľadiska pôsobenie priamych zahraničných investícií na ekonomiku prechádza rôznymi vývojovými fázami. Najvýznamnejšou hypotézou v tejto oblasti je práca J.H. Dunninga. Svoju teóriu vyvinul začiatkom osemdesiatych rokov a rozdelil ju do piatich fáz.

V prvej fáze daná krajina v cudzine neinvestuje. Práve kvôli svojej nízkej rozvojovej úrovni, nedokáže v špecifickej súťaži využiť svoje prednosti prostredníctvom priamych investícií. Až v prípade využitia exportu nastane aktívna medzinárodná spolupráca. Zároveň zahraničné podniky začnú investovať v tuzemsku, ale najprv iba v malom rozsahu kvôli obmedzeným špecifickým podmienkam ako sú malý trh, nedostatočná kvalifikácia pracovných síl, nedostatočná infraštruktúra atď.

V druhej fáze rozvoja priame zahraničné investície v danej krajine nadobúdajú na dôležitosti. Zreteľne začne pôsobiť dosiahnutý objem výroby, ktorý zásobuje miestny trh. Pracovné sily sa zoznamujú s vysokou úrovňou produktivity práce a výrobným procesom. Avšak úroveň miezd je v tejto fáze nízka. Priame investície ešte nie sú previazané s ostatným hospodárstvom krajiny. Na základe nedokonalostí lokálneho trhu informácií, tovarov a kapitálu sú vysoké transakčné náklady, preto sa investori snažia trhy integrovať a v rámci nich vykonávať podnikové transakcie. Priame zahraničné investície sa vyskytujú iba zriedka.

V tretej fáze už bude krajina vykazovať vyšší podiel priamych zahraničných investícií. Domáce podniky získavajú skúsenosti z rozvinutého trhu, zo stykov so zahraničnými firmami. V dôsledku rastúcej úrovne miezd krajina začína strácať výhodu lacnej pracovnej sily. Zahraničné investície už prichádzajú na základe iných výhod, ako sú vysoký dopyt, domáci technologický rozvoj, moderná infraštruktúra a pod. Rozvoj vývozných investícií je však nižší než rozvoj dovozných, aj keď sa už postupne zbližujú. Vo štvrtej fáze sa krajina stáva významným priamym investorom v cudzine.

V poslednej fáze sa rozvíja vnútroodvetvový medzinárodný obchod, ktorý sa opiera o vnútroodvetvovú deľbu práce. Dunning ju označuje ako intraindustriálnu produkciu. Rozhodnutia o mieste založenia novej pobočky už nie sú orientované na krajinné špecifiká, ale väčšmi sa prihliada na efekt z rozvoja medzinárodnej deľby práce. Dovozné priame investície začínajú rásť, ale z iných dôvodov ako v prvých fázach, napr. v dôsledku spestrenia sortimentu.

3 Determinanty prílevu zahraničných investícií

Rozhodovanie o umiestnení výroby v medzinárodnom prostredí závisí na mnohých faktoroch. Je zrejmé, že identifikácia, porozumenie a určenie determinujúcich faktorov prílevu PZI je veľmi komplexný problém, ktorý záleží na charakteristických podmienkach danej krajiny, sektore a spoločnosti.

Podľa Baláža „determinanty investičného rozhodovania môžeme rozdeliť na dve základné skupiny[4]:

1. interné – vychádzajú z vnútorných podmienok a zdrojov firmy
   • manažment
   • nový zamestnanec
   • významná udalosť
2. externé – komplex činiteľov, ktoré vychádzajú z ekonomického, kultúrneho a právneho prostredia hostiteľskej krajiny
   • determinanty v materskej krajine
   • determinanty v hostiteľskej krajine

Z vecného hľadiska existujú tri typy determinantov:

1. politické (nákladové faktory)
2. ekonomické (dopytové faktory)
3. podnikateľského prostredia a podpory zahraničného investora (investičné prostredie)

4 Efekty priamych zahraničných investícií

Vlády rôznych krajín čoraz častejšie považujú PZI za prostriedok na zvyšovanie konkurencieschopnosti vlastných zdrojov. PZI pritom majú vplyv na ekonomické, politické i sociálne javy nielen v hostiteľskej, ale aj materskej krajine. Odborná ekonomická literatúra rozlišuje medzi:

1. priamymi pozitívnymi efekty
2. nepriamymi – externality

Pôsobenie priamych zahraničných investícií môže byť pozitívne, negatívne, okamžité alebo s neskorším účinkom. „Medzi základné efekty patria:

• vplyv na národný dôchodok
• vplyv na obchodnú a platobnú bilanciu
• vplyv na zamestnanosť
• pôsobenie na hospodársku štruktúru
• presun technológie a know-how
• sociálne a politické aspekty
• pôsobenie na národnú suverenitu“[5]

5 Priame zahraničné investície a krajiny strednej Európy

Prílev priamych zahraničných investícií zohral významnú úlohu pri procese transformácie postkomunistických krajín strednej Európy. Od začiatku procesu sa postupne prílev investícii zvyšoval. K jeho výraznému poklesu došlo len v roku 2003, čo môže byť dôsledkom znižujúcej sa celosvetovej investičnej aktivity.

Práve Maďarsko bolo na počiatku transformácie najatraktívnejšou krajinou. Vedľajšia úloha Slovenska a Českej republiky postupne klesala a záujem zahraničných investorov narastal. Slovensko spolu s Českom majú trikrát menej obyvateľov ako Maďarsko spolu s Poľskom. Napriek tomu v roku 2002 prilákali trikrát viac investícií.

Po poklese prílevu PZI v roku 2003, kedy objem investícií nedosiahol ani polovicu úrovne z roku 2002, nasledoval v roku 2004 opätovný rast, kedy bola opäť dosiahnutá úroveň z roku 2002 a tento trend pokračoval aj v nasledujúcom roku. V roku 2006 ťažili krajiny Vyšegrádskej štvorky prevažne z priazne automobiliek a zlepšili si svoje pozície v priemysle.

Liberalizácia trhov a privatizácia strategických podnikov a celých odvetví dokázali do Česka a Slovenska prilákať vysoký prílev priamych zahraničných investícií. Spoločne tieto krajiny prilákali 87,7 mld. USD zahraničného kapitálu. Z grafu vidíme, že prílev priamych zahraničných investícií bol v každej krajine iný, na čo malo vplyv mnoho faktorov.

5.1 Pôvod priamych zahraničných investícií podľa krajiny investora

Väčšina priamych zahraničných investícií pochádza z vyspelých krajín, pričom hlavným zdrojom je Európska únia. Traja najväčší investori v SR sú Nemecko, Holandsko a Rakúsko. Tieto tri krajiny sa spoločne podieľajú viac ako polovicou na stave priamych zahraničných investícií na Slovensku.

5.2 Odvetvové smerovanie priamych zahraničných investícií

Priame zahraničné investície boli smerované do rôznych sektorov, čo záviselo aj na ich stupni otvorenosti zahraničnému kapitálu. Najdôležitejším sektorom v SR je priemysel, do ktorého putovalo zhruba 40% priamych zahraničných investícií. Druhým najdôležitejším sektorom na Slovensku je bankovníctvo a poisťovníctvo, kam smeroval približne každý piaty investovaný dolár.

5.3 Prílev priamych zahraničných investícií podľa krajov

Od samého začiatku je vstup priamych zahraničných investícií poznačený regionálnou nerovnosťou. Na Slovensku členenie na osem krajov vypracúva NBS až od roku 1998 na základe nového územnosprávneho členenia.

6 Aktuálne výsledky spolupráce krajín V4 a plány do budúcnosti

„Jasná vôľa, vedenie predsedníctva a obetavá práca expertov z vojenskej oblasti priniesli značné úspechy, ktoré vyústili do hlbšej spolupráce medzi štyrmi krajinami.“

V budúcnosti by mala spolupráca V4 pokračovať v rôznych vojenských oblastiach, ktoré budú zahŕňať výcvik, výmenu skúseností, zdieľanie informácií a transformáciu obrany. Predsedníctvo EÚ by malo byť využité na vzájomnú podporu v medzinárodných jednotkách v rámci NATO a EÚ. Hlavné oblasti spolupráce v misiách sú rozvoj schopností, medzinárodná logistická spolupráca, ponaučenia, výcvik a zriadenie V4 EU Battlegroup (EU BG).

„Schopná V4 EÚ BG po roku 2015 by bola pravdepodobne najvýznamnejším krokom smerom k vojenskej spolupráci V4“

Záver

Uvedené definície, charakteristiky, prognózy, štatistiky a štruktúry nám poukazujú na to, že efekt priamych zahraničných investícií na ekonomiku krajiny je pozitívny. Často sa však názory ekonómov rozchádzajú pri posudzovaní miery efektivity týchto investícií.

V počiatočnom štádiu fázy priťahovania PZI je vláda motivovaná podporiť akúkoľvek zahraničnú investíciu. Dôležitým je umenie rozoznať, kedy by toto nadšenie malo vystriedať rozumné ekonomické uvažovanie.

Podľa Dunningovej teórie, v ktorej investície v priebehu času postupne prechádzajú štyrmi fázami vývoja, by sa v súčasnosti Slovensko dalo zaradiť do druhej fázy, keď investície začínajú naberať v danej krajine veľký význam. Táto fáza je charakteristická tým, že obyvateľstvo krajiny sa ešte len zoznamuje s vysokou produktivitou práce a krajina ťaží z komparatívnej výhody lacnej pracovnej sily.

Vlastný názor

Môj názor na danú problematiku spočíva v uvedomení si a rozoznaní nadšenia s rozumným ekonomickým uvažovaním. Mnoho priemyslov, ako aj rôzne odvetvia, podliehajú sezónnym vplyvom a výkyvom, čo môže byť pre tak malú ekonomiku akou je tá naša osudným. Preto by si mala vláda a zodpovedné inštitúcie SR uvedomiť, že nastal čas posudzovať priame zahraničné investície nielen podľa kvantity, ale aj podľa kvality.