Banková sústava je na Slovensku dvojstupňová. Prvý stupeň tvorí centrálna banka, druhý stupeň tvoria komerčné banky. Bankový systém na Slovensku ako poznáme dnes vznikal počas dlhého historického vývoja. V začiatkoch trhovej ekonomiky, v čase keď bankovníctvo začínalo, Slovensko patrilo štátoprávne do Uhorska. Slovensko preto bolo zaostalé a malo nedostatok kapitálu na zakladanie bánk.
Bankové sústavy
Banková sústava je systém všetkých bánk pôsobiacich v národnom hospodárstve krajiny. Typ bankovej sústavy závisí od konkrétneho ekonomického systému a môže mať rôznu formu. V centrálne riadenej ekonomike bola banková sústava veľmi obmedzená, zjednodušená a predstavovala ju jedna veľká monobanka, ktorá riadila všetky bankové operácie. V trhovej ekonomike je decentralizovaná banková sústava, ktorú tvorí široká škála bánk rôznej veľkosti a zamerania. Vrchol pyramídy bankovej sústavy tvorí centrálna banka. Poznáme teda dva typy bankových sústav a to centralizovanú a decentralizovanú bankovú sústavu.
Jednostupňová banková sústava (centralizovaná)
V tomto type sústavy všetky operácie vykonáva jediná centrálna banka. Ostatné banky, ak existujú, sú veľmi úzko špecializované (napr. na zahraničný obchod, investičnú výstavbu, a pod.), nepredstavujú samostatné trhové subjekty a sú úplne závislé od rozhodnutí centrálnej banky. Táto banková sústava sa vyskytuje obvykle v iných ako trhových podmienkach.
Dvojstupňová banková sústava (decentralizovaná)
V tejto sústave pôsobí centrálna banka ako vrcholný subjekt riadenia menovej politiky a plní makroekonomické funkcie. Centrálna banka tvorí prvý stupeň bankovej sústavy a ostatné banky sa označujú ako obchodné, resp. komerčné, ktoré tvoria druhý stupeň bankovej sústavy. Tie sú zamerané na dosahovanie maximálneho zisku a plnenie mikroekonomických funkcií. Dvojstupňová banková sústava je charakteristická pre väčšinu vyspelých krajín.
Bankový systém v Slovenskej republike
V Slovenskej republike funguje dvojstupňový bankový systém, ktorý je tvorený na prvom stupni centrálnou bankou, ktorou je Národná banka Slovenska (NBS) a na druhom stupni obchodnými, resp. komerčnými bankami. Banky podľa viacerých aspektov rozdeľujeme:
- z hľadiska funkcií na ústredné (emisné, centrálne) banky a obchodné banky
- podľa zamerania činnosti na univerzálne banky a špecializované banky
- z teritoriálneho hľadiska na národné banky a medzinárodné banky
- podľa druhu vlastníctva na súkromné banky a štátne banky
Centrálna banka
Národná banka Slovenska (NBS) ako slovenská centrálna banka plní tieto úlohy:
- Určuje a riadi menovú politiku
- Vydáva bankovky a mince
- Reguluje množstvo peňazí v obehu
- Koordinuje platobný styk a zúčtovanie
- Uskutočňuje domáci aj zahraničný platobný styk
- Vedie účty ŠR, štátnych fondov
- Uskutočňuje bankový dohľad nad činnosťou komerčných bánk
- Zastupuje SR v operáciách na svetových trhoch peňazí
Nástroje centrálnej banky
Nástroje centrálnej banky sa delia na priame a nepriame.
Priame sú nástroje, ktoré pôsobia adresne, selektívne, administratívne a medzi ne sa najčastejšie zaraďujú:
- Úverové stropy: limity
- Pravidlá likvidity
- Stanovenie maximálnych úrokových sadzieb z vkladov
- Povinné vklady
Nepriame sú nástroje, ktoré pôsobia cez trhový mechanizmus a plošne pre všetky subjekty a medzi ne patria:
- Diskontné sadzby
- Povinné minimálne rezervy
- Operácie na voľnom trhu
- Niektoré druhy úverov(aukčným, lombardný)
Komerčné banky
Komerčné banky vykonávajú obchodnú činnosť:
- pasívne operácie – prijímanie vkladov
- aktívne operácie – poskytovanie úverov
- sprostredkovateľské operácie
Pasívne operácie (depozitné)
- Vklady na požiadanie(bežné účty)
- najmenej úročené
- bez časovej viazanosti
- z hľadiska likvidity sú pre banku veľkým rizikom
- Úsporné vklady(vkladná knižka, stavebné a poistné sporenie)
- Slúžia na dlhodobejšie uloženie prostriedkov klienta
- Pre banku sú pomerne stabilným zdrojom
- Vyššie úročené
- Termínované vklady(krátko 1r , stredno 4r a dlhodobé viac ako 4r)
- dlhodobejšie viazané vklady
- úročené vyššou úrokovou sadzbou, ktorá je odstupňovaná podľa výšky vkladu, doby splatnosti, a trvania výpovednej doby
- Vkladové listy a bankové obligcie
- Dlhopisy- úverové CP, komunálne obligácie
- Úvery a pôžičky od iných bánk
- od CB a komerčncých bánk
Aktívne operácie
- Úverové operácie
- Investičné činnosti banky
- Lízing
Úvery
Krátkodobé úvery:
- Kontokorentný
- Eskontný – zmenkou od klienta
- Lombardný – založením hnuteľným majetkom
Strednodobé úvery:
- Spotrebný
- Komunálny
Dlhodobé úvery:
Sprostredkovateľské operácie komerčnej banky
- zmenárenská a poradenská činnosť
- platobný styk, finančný lízing, prenájom bezpečnostných schránok
U každej banky sa zisťujú 3 vlastnosti
- solventnosť – či banka je schopná hradiť si svoje záväzky a predísť tak bankrotu
- likvidnosť – či banka je schopná vyplácať vklady klientom
- rentabilita – či banka je schopná dosahovať zisk
Bankové riziká
Interné – banka ovplyvňuje svojou činnosťou:
- manažérske riziko – neschopnosť manažmentu riadiť
- platobné riziko – platby nie sú zúčtované načas, chybne alebo vôbec
- likvidné riziko – ohrozenie likvidity banky
- úverové riziko – neschopnosť odhadnúť bonitu klienta
Externé – politické, vládne riziko – zmena politického systému:
- menové a kurzové riziko – mení sa kurz a mena v dôsledku inflácie a jej tokov