Riziko finančného investovania a finančný trojuholník

Riziko finančného investovania

Pri rizikách finančného investovanie sa stretávame s pojmami ako systematické riziko a nesystematické riziko, kde pod systematické riziko patrí úrokové riziko, inflačné riziko a riziko likvidity. Za nesystematické riziko považujeme manažérske riziko a úverové riziko. Systematické riziko je riziko ovplyvňujúce celú ekonomiku, ako aj podniky v ňom, pri takomto druhu rizika sú straty zapríčinené aj krízou. Medzi systematické riziká patrí aj úrokové riziko, kedy každá zmena úrokových mier zapríčiní nepriaznivý vývoj súčasnej investície. Inflačné riziko je riziko rastu inflácie, čo zníži návratnosť investície. Riziko likvidity je spojené s viazaním peňazí v dlhodobých aktívach, ktoré nie je možné ľahko predať. Na meranie rizika investície slúžia nástroje na meranie a riadenie rizika investície.

Ak zlé manažérske rozhodnutia poškodia spoločnosť, do ktorej sa investovalo, môžeme hovoriť o nesystematickom riziku – manažérskom. Úverové riziko ja také riziko, pri ktorom emitent dlhového nástroja nebude schopný splatiť svoj dlh.

Riziko na peňažnom trhu

Medzi riziká na peňažnom trhu patria:

• Reinvestičné riziko – nastáva v prípade, keď klesajú úrokové sadzby, tento druh rizika rastie a príjmy z pôžičiek budú musieť v určitom okamihu byť reinvestované do cenných papierov s nižším výnosom.
• Trhové riziko – je riziko pohybu úrokovej miery spojené s nebezpečenstvom poklesu cien cenných papierov, pri tomto druhu rizika pokiaľ úrokové sadzby vzrastú, dôjde ku kapitálovej strate investorov. Ceny vládnych dlhopisov a štátnych zmeniek klesajú.
• Riziko insolventnosti – nastáva, ak sú cenné papiere emitované súkromnými fyzickými osobami, vládami, existuje tu pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný splatiť všetko.
• Inflačné riziko – pri tomto riziku veritelia kompenzujú infláciu určovaním vyšších úrokových sadzieb a dlžníci musia čeliť zníženiu kúpnej sily príjmov.
• Politické riziko – kde ide hlavne o zmeny v legislatíve.
• Menové riziko – objavuje sa v prípade medzinárodných investorov, nakoľko nastáva možnosť straty z nepriaznivých zmien hodnôt cudzej meny. (CHOVANCOVÁ, CSÁCIK., 1997)

Strategické ciele finančného investovania podniku

Podnikové ciele predstavujú základné koncové body a k nim smeruje napĺňanie poslania podniku. Tie sú zabezpečené nepretržitým vykonávaním rôznych činností. Ciele by mali byť ambiciózne a dosiahnuteľné, avšak mali by byť aj overiteľné, merateľné a prijaté ich realizátormi. Najčastejšími sledovanými cieľmi sú:

• Ciele, ktoré sa týkajú postavenia podniku na trhu: trhový podiel, schopnosť preniknúť na nové trhy, veľkosť obratu
• Také ciele, ktoré sa týkajú rentability a to je hlavne zisk a rentability vlastného a celkového kapitálu
• Ciele, ktoré sa týkajú trhovej povahy a spoločenského postavenia, ako je nezávislosť podniku, image, spoločenský vplyv a politický vplyv
• Finančné ciele, kde je úverová dôvera, schopnosť samofinancovania, štruktúra kapitálu a likvidita
• Sociálne ciele ako pracovné uspokojenie, sociálne zabezpečenie, rozvoj osobnosti a pod.

Strategické ciele majú medzi sebou nasledujúce vzťahy:

• Konfliktné vzťahy, pričom dosiahnutie jedného cieľa vylučuje, alebo obmedzuje splnenie cieľa iného
• Komplementárne vzťahy, dosiahnutie jedného cieľa súčasne znamená plnenie cieľa iného
• Neutrálne vzťahy, dosiahnutie jedného cieľa nemá vplyv na stupeň dosiahnutia cieľa iného. (DOBRODENKOVÁ A., ĎURKOVSKÝ M., STANČÍKOVÁ D., 2007)

Investičné faktory a finančný trojuholník

Základnými kritériami rozhodovania o finančnom investovaní je likvidita, riziko a výnosy. Pri každej jednej investícií investor sleduje jej výnosnosť, nakoľko výnosom investície sú čisté príjmy a tie investor získa od okamihu, keď vloží peniaze až do posledného príjmu. Sleduje ďalej jej rizikovosť, ktorá predstavuje stupeň rizika spojeného s možnosťou, že sa očakávané príjmy nedosiahnu. Posledným najdôležitejším kritériom je likvidita, ktorá súvisí s rýchlosťou získania hotových peňazí pri predaji cenných papierov, do ktorých investor investoval. Nakoľko sa tieto tri kritéria nachádzajú v istom protiklade, a sú v pomyslenom trojuholníku, kde neexistuje ideálna investícia, ktorá by nepredstavovala riziko.

Investičný trojuholník nazývame aj ako magický trojuholník alebo finančný trojuholník. Hovoríme o ňom z dôvodu, že pokiaľ sa snažíme dosiahnuť najlepšieho výsledku na jednom vrchole, tak stratíme najlepší výsledok na druhom vrchole. Z tohto dôsledku nie je možné dosiahnuť výsledkov na všetkých troch vrcholoch súčasne.

Likvidita

Likvidita predstavuje disponibilné zdroje umožňujúce uhrádzať finančné záväzky. Vyjadruje aj schopnosť podniku premeniť svoje aktíva na peňažné prostriedky, s nimi platiť načas a v požadovanej podobe, na požadovanom mieste všetky splatné záväzky. Likvidita má zásadný význam pre investora hlavne v prípade nákupu, alebo predaja finančných inštrumentov. Niektoré z aktív majú svoju likviditu stanovenú zmluvnými podmienkami, ale vo väčšine aktív je stupeň likvidity daného aktíva spravidla determinovaný ponukou a dopytom. Ak hovoríme o tom, že je podnik likvidný, hovoríme, že má peniaze na včasnú úhradu svojich krátkodobých záväzkov a neprichádza k omeškaniu platieb.

Likvidita patrí k významnej časti finančnej analýzy. V prípade, ak má spoločnosť dostatok prostriedkov je možné, že by časť prevádzkových prostriedkov mohla využiť lepšie a efektívnejšie, ak naopak nemá dostatok peňazí, je dobre využiť informácie, aby sme túto situáciu zmenili.

Pri analýze likvidity sa využívajú nasledovné položky aktív a pasív:

• obežný majetok, ktorý predstavujú krátkodobé pohľadávky, finančné účty a zásoby,
• krátkodobé pasíva, čo sú bežné bankové úvery a krátkodobé záväzky,
• výsledovka, čo sú tržby za predaj tovaru, náklady vynaložené na obstarávanie, predaného tovaru, výrobná spotreba a tržby za predaj výrobkov a služieb.

Likvidita sa zisťuje pomocou nasledovných finančných ukazovateľov:

• pomerové ukazovatele, ako je celková likvidita, rýchla likvidita a bežná likvidita,
• absolútne ukazovatele, to je pracovný kapitál,
• analýza cashflow, pri tejto analýze sa jedna o analýzu príjmov a výdavkov,
• ukazovatele aktivity, to je doba obratu zásob, doba splatnosti záväzkov z obchodného styku a doba inkasa pohľadávok z obchodného styku,
• analýza ostatných aspektov fungovanie spoločnosti, a to dodávateľské a odberateľské podmienky, import, odbor podnikania a pod. ( Likvidita dostupne na : <http://www.fap.sk/likvidita/likvidita.htm>)

Pomerové a rozdielové ukazovatele sa používajú na meranie likvidity.

Okamžitá likvidita sa vypočíta ako:

• Okamžitá likvidita = najlikvidnejšie aktíva / okamžite splatné záväzky

Najideálnejšia hodnota tejto likvidity by mala byť rovná 1, v tomto prípade je k dispozícií také množstvo platobných prostriedkov, aké je množstvo splatných záväzkov. Tento ukazovateľ nazývame aj solventnosť.

Najčastejšie používaná je pohotová likvidita, ktorá sa vypočíta takto:

• Pohotová likvidita = najlikvidnejšie aktíva/ krátkodobé záväzky

V tomto prípade je najideálnejšie, ak sa ukazovateľ pohybuje v intervale 0,2 až 0,6 – vtedy ju nazývame ako bezpečnú.

• Bežná likvidita = (najlikvidnejšie aktíva + krátkodobé pohľadávky )/ krátkodobé záväzky

Za najideálnejšiu hodnotu sa považuje interval 1- 1,5. Považuje sa za konzervatívnejší ukazovateľ likvidity, nakoľko neuvažuje so zásobami.

• Celková likvidita = (najlikvidnejšie aktíva + krátkodobé pohľadávky + zásoby) /krátkodobé záväzky.

Najoptimálnejšou hodnotou je interval 2-2,5, hodnota ale môže byť skreslená zásobami, ktoré sú nepotrebné a nedobytnými pohľadávkami. Pri celkovej likvidite hovoríme aj o likvidite III. stupňa. Ak je hodnota nižšia, podnik považujeme za nelikvidný, alebo čerpá cudzie finančné zdroje, naopak ak je táto hodnota vyššia, podnik neefektívne hospodári so svojimi prostriedkami. (LUTIŠAN P.2008) (KOMORNÍK, J. a kol., 2004)

Riziko

Riziko predpovedá budúcu možnosť vzniku určitého nebezpečenstva, straty, škody. Podľa Sinay a kol. (1997) je riziko definované nasledovne: „Riziko predstavuje vzájomný vzťah medzi pravdepodobnosťou vzniku negatívneho javu a jeho dôsledok.“ Dôsledky ohrozenia sú priamo závislé na tom, aká je pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti, čo môže spôsobiť vznik ohrozenia a kombinácia týchto vlastností je definícia rizika.

Matematicky je vyjadrená ako: R = P x D

Pričom R predstavuje stupeň rizika, P je pravdepodobnosť výskytu danej udalosti a D je dôsledok sledovanej udalosti. (SINAY a kol., 1997)

Pohľad na riziko je v rôznej literatúre definovaný viacerými spôsobmi, podľa Keynesa je pohľad na riziko a neistotu nasledovný:

• Riziko a neistota sú pre neho ako dôvod „mizérie“ trhového hospodárstva,
• Schopnosť expanzie spoločnosti ja väčšia tým, čím väčšie je riziko, ktoré je podnikateľ ochotný podstúpiť, alebo čím väčší je optimizmus do budúcnosti,
• Podľa Keynesa štát vystupuje ako regulátor očakávanej stability a jeho úlohou je vytvoriť pocit stability a istoty na trhu, kde je investorom umožnené dosahovať predpokladané zisky,
• Elimináciu neistoty je nemožné obmedziť, tá sa však dá využiť ako predpoklad hospodárskej prosperity,
• Výrobcovia zvyšujú objem z investícií.

Riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania, ak firma nie je schopná prijať určitý stupeň rizika, nemôže byť dlhodobo úspešná, aj keď práve riziko býva príčinou viacerých neúspechov. Z toho dôvodu je práca s rizikom dôležitým aspektom pri podnikateľskej stratégií a prípravy podnikateľských projektoch.

Druhy rizika

• Podnikateľské riziko je spojené s nebezpečenstvom neúspechu a s nádejou na úspech, pozitívna stránka pri podnikateľskom riziku sa spája s úspechom, uplatnením na trhu a dosiahnutím vysokého zisku, je to motor pre existenciu a rozvoj trhovej ekonomiky. Negatívnou stránkou sa prejavuje nebezpečenstvo dosiahnutia zlých hospodárskych výsledkov ako boli predpokladané.

• Čisté riziko je riziko, kde existuje nebezpečenstvo vzniku nepriaznivých situácií, alebo nepriaznivých odchýlok. Potrebujeme čo najefektívnejšie merania rizika a na základe toho poznáme dva dôležité aspekty:

Jedným z nich je expozícia, pri nej sa určuje akému riziku budeme čeliť v budúcnosti, teda aké by malo byť predpokladané riziko straty na finančnom trhu. Druhým aspektom je neistota, ktorá nám ukazuje aká je pravdepodobnosť, že tieto straty nastanú.

• Kreditné riziko a jeho riadenie má rozhodujúci vplyv na úspech nie len finančných inštitúcií. V prípade tohto rizika ide o nesplnenie záväzkov zmluvnou stranou. Príkladom rizika môžu byť transakcie ako neuhradenie faktúr, hodovanie na kapitálových trhoch, alebo držanie finančných derivátov. Kreditnému riziku podliehajú z vonkajšieho okolia všetky transakcie očakávajúce v niektorej fáze plnenia, ako aj finančné i nefinančné.
• Tržné riziko je riziko, ktoré vyplýva zo zmien tržných podmienok a ich dopadu na zisk investora. Výška takéhoto rizika závisí na citlivosti jednotlivých položiek aktív a pasív a na zmeny tržných cien a zmenových kurzov. Tržné riziká delíme na menové, akciové, komoditné a úrokové viď obrázok 5.
• Likvidné riziko súvisí s likvidnými prostriedkami subjektu a s jeho schopnosťou dostať sa k svojim splatným záväzkom v každom okamihu. Pri nedostatku nastáva narušenie likvidity, ktoré spôsobuje nedôveru obchodných partnerov, ako aj k zhoršeniu obchodných podmienok, čím ohrozuje rentability subjektu. Ak však nastane prebytok likvidných aktív, nie sú efektívne využívané kapitálové zdroje.
• Operačné riziko zahŕňa možnosť vzniku straty v dôsledku prevádzkových nedostatkov a chýb, nesprávne nastaveného systému právomoci, kontroly a zodpovednosti. Odoslanie peňazí na nesprávny účet, strata obchodnej zmluvy alebo zmazanie dát v operačnom systéme sú typické operačné riziká. Pri tomto riziku ide o straty z priamej alebo nepriamej činnosti vyplývajúcej z ľudského zlyhania. (BLAŽKOVÁ, L., 2010)

Výnosy

Výnos zobrazuje peňažné vyjadrenie vzniknutých alebo realizovaných hodnôt služieb alebo tovarov. Výnos predstavuje zvýšenie hodnoty akéhokoľvek druhu majetku, či už investičného alebo hmotného, v peňažnom vyjadrení. Výnosy predstavujú zníženie pasív alebo zvýšenie aktív. Na vyjadrenie výnosov nám bude postačovať zvýšenie hodnoty majetku, či už hmotného alebo investičného, v peňažnom prevedení. Môžeme ho charakterizovať aj ako odmenu pre investora za riziko, ktoré podstúpil.

Výnos môžeme definovať jednoduchým vzťahom medzi úrokom, čo bude v rovnici ako I (interest), medzi P ako investíciou (principal) a S, čím je samostatný výnos ( amount of investment) v peňažných jednotkách.

Výnos investície na konci úrokovacieho obdobia pri jednoduchom úroku sa rovná súčtu vkladu či investície a úroku: S = P + I

„Return of investment“ v skratke ROI, je pojem pre výpočet návratu investície, ktorý je meradlom účinnosti investície a na jeho základe rozoznávame efektívnosť dvoch investícií. ROI vypočítame nasledovne: ROI = (výška výnosu – náklady na investíciu) / náklady na investíciu.

ROI sa vypočíta odpočítaním od výšky výnosu ( gain from investment), odpočítame náklady na investíciu (cost of investment), celé to vydelíme nákladmi na investíciu (cost of investment) .ROI ako návratnosť investície je dôležitý hlavne na určenie jej efektivity, ak výška ROI nie je pozitívna v rámci návratnosti, investor by mal odstúpiť od svojho plánu o kúpu investície. (ŠÍBL, D. A kol., 2002)(VRÁBEL,J., 2013)